Zimné prikrmovanie III.

Zimné prikrmovanie III.

119
0
ZDIEĽAŤ

Tuhá zima ohrozuje nielen malé spevavce, ale aj iné väčšie druhy nášho vtáctva. Ako sa môžeme postarať o prísun potravy pre také sovy, dravce či vodné vtáctvo? O tom si niečo povieme v tomto článku.

Strieškový zásyp pre sovy

Strieškový zásyp pre sovy

Hlavnú potravu našich sov tvoria prevažne drobné hlodavce, ktoré sú však pri hrubšej pokrývke snehu nedostupné. V prípade núdze síce občas ulovia aj menšie spevavce, ale pri skutočne nepriaznivom počasí trpia nedostatkom aj ony. My im môžeme pomôcť strieškovým zásypom umiestneným dom či sídlisko. Predpokladom úspešného prikrmovania je znalosť miestnych pomerov. A ktorému druhu, kde postaviť zásyp? Pre myšiarku ušatú a sovu lesnú sa stavia v lesíkoch na miestach chránených proti vetru. Pre plamienku driemavú a kuvika plačlivého môžeme umiestniť zásyp do tichého rohu záhrady či do remízok. Cez deň sa v nich môže objaviť aj sokol myšiar.

Akváriové kŕmidlá sú na zimu menej vhodné

Na začiatku stavby zásypu zatlčieme do zeme do obdĺžnika štyri koly. Na ne umiestnime vo výške asi 50 cm striešku z dosák a na ňu pripevníme plachtu, ktorá ju chráni proti dažďu. Na tú následne umiestnime rákosovú rohož. Do vzdialenosti asi 1 m od zásypu položíme na tenké lišty balíky slamy. Slamu a rohož môžeme ešte prikryť vetvami ihličnanov. Pod striešku nasypeme semená, orechy a pod. V priestore medzi strieškou a zásypom musíme odpratávať sneh. Keď vytvoríme striešku už na jeseň, usídlia sa tu myši. Keď potom myši pocestujú spod slamy k nachystanej potrave pod striešku, budú ich môcť sovy chytať. To im pomôže prekonať najhoršie obdobia. Do blízkosti je možné postaviť aj posedy. Sú to 3 m vysoké tyče s latkou naprieč.

Kŕmenie dravcov

Kŕmidlo pre dravce

Ak je skutočne tuhá zima, môžu sa dostať do problémov s potravou aj dravce. Hlavne tie, ktoré sa živia malými hlodavcami, ako myšiak hôrny, sokol myšiar a ojedinelo aj myšiak severský, ktorý k nám prilieta občas zimovať zo severu. Dlhé tuhé zimy s množstvom snehových zrážok môžu byť pre mnohé druhy osudnými. Krmivo pre tieto druhy je vhodné pripravovať v spolupráci s odborníkmi. U nás je to napr. SOS/BirdLife Slovensko (http://www.vtaky.sk/) a existuje aj Ornitologická poradňa (https://www.facebook.com/ornitolog.sk/). Informácie získané z internetu je však vždy dobré si overiť.

Komerčné “trhanisko”

Na tzv. „trhaništia“ predkladáme dravým vtákom zásadne nesolený mäsový odpad z jatiek a zverina z uhynutej zvery, pričom dôraz je na nesolený. Aby sa k tejto potrave dostali len dravce a nie napr. šelmy (rozumej dravé cicavce, napr. líšky), stavajú sa im „stoly na potravu“.  Rozmer samotného kŕmidla (platformy) by mal byť 60 x 60 cm. Tento podklad potom primontujeme na konštrukciu či kôl vysoký asi 170 cm. Samozrejme, takéto kŕmidlá sa dajú aj zakúpiť. Osvedčilo sa aj vešanie potravy na stromy.

Prikrmovanie vodného vtáctva

Bežné prikrmovanie v mestách

Zimné prikrmovanie vodných vtákov by malo prebiehať kontrolovane, ako prikrmovanie dravcov a sov. Niektorý neuvedomelý „milovníci zvierat“ totiž často vynášajú aj (a nielen) pri vodné zdroje kuchynský biologický odpad (zvyšky jedla), koláč či pečivo. Toto môže viesť u vodných vtákov k ochoreniam tráviaceho traktu. Tiež tým ohrozujeme životné prostredie. Môže to totiž zapríčiniť znečistenie hlavne plytších vôd a množenie jedovatých baktérií. Po zohriatí prostredia tak môže dôjsť šíreniu botulizmu. Ten je pre vodné vtáky smrteľný.

Prikrmovanie vo voľnej prírode

Vodné vtáky je vhodné kŕmiť rôznymi druhmi obilia, sušeným rozdrobeným bielym chlebom, ovsenými vločkami a rôznymi sušenými bobuľami, ktoré budete mať k dispozícii. Platí však pravidlo: lepšie menej, ako viac. Často sa u riek a rybníkov schádzajú aj vrany, straky, havrany či čajky. Tieto druhy sú však v zime na tom oveľa lepšie ako iné vtáky. Dokážu si nájsť potravu aj v mestách pri kontajneroch, na skládkach i na pooraných poliach.

Vzácne návštevy kŕmidiel

V chladnejších zimných obdobiach sa u nás môžu vyskytnúť niektoré severské druhy menších vtákov. Nedostatok potravy môže z boreálnych lesov severu vyhnať na juh napr. pinku severskú, chochláča severského či najmenšieho drozda, drozda červenkavého. Pinky sa väčšinou vrhajú v bukových lesoch na olejnaté bukvice. Chochláčom väčšinou stačia bobule a zvyšky ovocia na kríkoch a stromoch. Drozdy červenkavé sa často pripoja k drozdom čiernym a spolu hodujú na spadnutom ovocí, ktoré vyhrabávajú z lístia. Často sa však tieto druhy odvážia aj do blízkosti človeka. Ak sa tak stane, bude kŕmidlo čoskoro prázdne. Pred jeho doplnením by sme ho však mali dôkladne očistiť od trusu. Veľké kŕdle môžu so sebou priniesť choroboplodné zárodky.

Vtáky kŕmidiel

Aj krivonos smrekový môže opustiť okolité ihličnaté lesy a priletieť do blízkych miest a obcí na kŕmidlá. Tam potom preferuje slnečnicové semiačka. K sojke škriekavej sa na kŕmidlách občas pripojí aj jej príbuzná s tmavým sfarbením, orešnica perlavá. Aj jej obľúbenou potravou sú olejnaté semená, hlavne však preferuje píniové oriešky. Pri hľadaní výdatnej potravy môžu vtáci prekonať neuveriteľné vzdialenosti a prekážky. Tieto u nás nezvyklé druhy potešia milovníkov vtákov nielen vo voľnej prírode, ale aj na kŕmidlách pri domoch i na sídliskách.

V zime si možno povieme aj niečo o vtáčích búdkach, ktoré je potrebné vyvešať už na jar…

Zdroje:

http://www.audubon.org/news/why-you-shouldnt-feed-or-bait-owls

Eberhard Gabler: Ptačí budky a krmítka; Grada, Praha 2007

http://www.americanartifacts.com/smma/per/b1.htm

http://www.dumprirody.cz/informacni-stredisko-chko-beskydy/novinky/ptaci-v-zime/

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ