Štvrtohorní obry Latinskej Ameriky

Štvrtohorní obry Latinskej Ameriky

685
0
ZDIEĽAŤ

Na juhoamerickom kontinente poznáme zopár veľkých i gigantických živočíchov, veď Amazónia toho ukrýva veľa. Čo tu však žilo v dobách pred príchodom ľudí či dokonca pred inváziou zvierat zo Severnej Ameriky?

Ako sa náš čitateľ môže dozvedieť z článku „Štvrtohorní giganti u protinožcov“,  ako megafaunu označujeme všetky veľké živočíchy na danom území či kontinente. V súčasnej Južnej Amerike by sme sem mohli zaradiť napr. obrovské anakondy, aligátory, jaguáre, pumy, ale aj lamy, tapírov či medveďa okuliarnatého.

V dobách štvrtohorných tu však žili oveľa väčšie živočíchy, ktoré ale bohužiaľ vyhynuli. Vyhynutie niektorých sa, podobne ako na iných kontinentoch, záhadne zhoduje s príchodom prvých lovcov. Avšak mnohé z nich vymizli už skôr v dobe, keď sa medzi oboma Amerikami vytvoril pevninský most. Ten umožnil inváziu životaschopnejších druhov zo severu a tá spôsobila spolu s klimatickými zmenami vymieranie miestnej megafauny.

Výmena fauny medzi Amerikami

Aj latinská Amerika mala svojich neuveriteľných obrovských tvorov. Veď kto už počul o šabľozubom vačkovcovi, obrovskom kondorovi či polokoňoch – polonosorožcoch? Poďme sa teda na niektoré pozrieť.

Megartherium

Nadrozmerný Sid (Megatherium americanum)

Medzi najväčšie a možno i najznámejšie patril asi rod Megatherium. Bol to rod obrovských pozemných leňochodov. Mohli ste ich nájsť na území Strednej a Južnej Ameriky približne pred 5,3 miliónmi rokov, teda v období pliocénu a pleistocénu. Najväčším druhom tohto rodu bol pravdepodobne Megatherium americanum, jeden z najväčších cicavcov vôbec. Veľkosťou až 6 metrov a váhou 4 až 5 ton sa mohol rovnať slonovi africkému. Prsty mal zakončené dlhými pazúrmi podobne, ako jeho súčasní stromoví príbuzní. Nedokázal sa však pomocou nich šplhať po stromoch. Slúžili mu skôr na priťahovanie konárov so šťavnatými listami a na obranu pred útočníkmi. Na rozdiel od súčasných pralesných leňochodov, obýval megatherium otvorené stepi a lesostepi. Rod vyhynul koncom pleistocénu asi pred 10 000 rokmi. Väčší vplyv na jeho vymiznutie mohli mať viac klimatické zmeny, ako príchod ľudí.

Thylacosmilus

Šabľozubý vačkovec (Thylacosmilus sp.)

Vačkovce sa vyvinuli na južnej pologuli, pričom placentovce (medzi ktoré patríme aj my) na pologuli severnej. V súčasnosti ich môžeme nájsť v austrálskej oblasti, ale aj v Strednej a Južnej Amerike. Dnes sú to síce už len malé vačice, ale v minulosti tu žili aj oveľa väčšie tvory. Druhy rodu Thylacosmilus sú dobrým príkladom nielen konvergentnej evolúcie ale aj toho, že by sme nemali z každého štvrtohorného vymierania podozrievať lovcov doby ľadovej. Poznáme dva druhy tohto rodu, Thylacosmilus atroxThylacosmilus lentis. Boli veľkosti súčasného jaguára (dlhé asi 1,5 metra a hmotnosti 150 kg). Vzhľadom pripomínali šabľozubé mačky zo severnej pologule. Tiež im z horných čeľustí vyrastali šabľovité očné zuby (konvergentná evolúcia). Na rozdiel od skutočných šabľozubých mačiek im však zuby dorastali celý život a keď mali zavreté ústa, zuby im chránili dlhé výrastky na sánke potiahnuté kožou. Tieto zaujímavé tvori žili v období miocénu až pliocénu, teda tesne pred vznikom pevninského mosta medzi oboma Amerikami. Bribližne pred 3 miliónmi rokov, však nastala invázia placentálnych šabľozubých mačiek zo severu (medzi nimi aj rod Smilodon), čo spôsobilo vyhynutie thylacosmilov.

Macrauchenia

Ťava s chobotom (Macrauchenia sp.)

Do radu pravekých cicavcov Litopterna, ktorý vzhľadom pripomínali prakopytníky (neboli však s nimi príbuzní) patrila aj Macrauchenia, napríklad Macrauchenia patachonica. Mimochodom bol to jediný rod litoptern, ktorý prežil tzv. veľkú výmenu americkej fauny a vymrel až v neskorom pleistocéne príchodom človeka. Niektoré druhy týchto veľkých bylinožravcov mohli dosiahnuť až trojmetrovej dĺžky a váhy cez 900 kg. Mali dlhý krk a krátky chobot, ktoré im pomáhali pri požieraní lístia zo stromov. Pripomínali najskôr krížence medzi lamami, ťavami a antilopami sajga. Mali zaujímavú stavbu nôh, ktorá im umožňovala kľučkovať aj vo veľkej rýchlosti a tak unikať pred predátormi. Pravdepodobne sa však dokázali brániť aj silnými kopancami podobne, ako dnešné ťavy. Pozostatky prvých macrauchenií objavil už Charles Darwin v Patagónii v roku 1834. Vedci ich (a vlastne celý rad Litopterna) pokladali v tej dobe za prakopytníky. Veď sa medzi ich príbuzenstvom našli aj kopytníky s jedným prstom pripomínajúce kone. Bol to výsledok evolúcie v podobných ekologických podmienkach (konvergentná evolúcia).

Argentavis

Najväčší zdochlinár (Argentavis magnificens)

Najväčší kedy žijúci lietajúci vták, ktorého poznáme sa volal Argentavis magnificens. Patril do radu dravcov, konkrétne medzi supy (bol príbuzným americkým kondorom). Tento „obrovský terator“, ako ho občas nazývajú, žil na území dnešnej Argentíny v období miocén asi pred 6 miliónmi rokov. Jeho meno znamená „veľkolepý argentínsky vták“. Rozmery tohto supa boli skutočne ohromujúce. Rozpätie krídel mal okolo 7 – 8 metrov, hmotnosť 70 – 72 kg a výšku okolo dvoch metrov. Pomocou mohutných nôh sa dokázal obratne pohybovať aj po zemi podobne, ako dnešné supy. Mal obrovský zahnutý hákovitý zobák na trhanie koristi. Žil pravdepodobne podobným spôsobom, ako súčasný kondor andský (Vulturus gryphus). Len pre zaujímavosť, rozpätie kondora je 360 cm a váha sa pohybuje okolo 15 kg. V porovnaní s ním bol argentavis skutočný obor.

Glyptodon

Gigantický pásavec (Glyptodon sp.)

Súčasné pásavce (skupina triedy málozubcov) sa pohybujú od veľkosti 17 cm, ako pláštník malý (Chlamyphorus truncatus), do maximálnych 1,5 metra, ako pásavec obrovský (Priodontes maximus). Druhy rodu Glyptodon (napr. Glyptodon clavipes) však dosahovali viac ako 3 metre na dĺžku, do 2 metrov na výšku a váhy až 2 tony. Pancier mali, na rozdiel od súčasných príbuzných pevný a asi 2,5 cm hrubý a na hlave nosili akúsi „prilbu“. Mali tiež dlhý a opancierovaný chvost, na ktorého konci sa nachádzala guľa podobná budzogáňu. Tú používali pravdepodobne na obranu pred predátormi, respektíve vo vzájomných zápasoch. Podľa niektorých výskumov mohli mať chobot podobný tapírom. Glyptodoni boli jedni z mála živočíchov juhoamerického kontinentu, ktoré po vzniku stredoamerického pevninského mostu nevymreli, ale dostali sa dokonca na juh Severnej Ameriky. Je pravdepodobné, že k vyhynutiu týchto obrov vo veľkej miere prispeli prvý „pôvodní“ obyvatelia Ameriky. Z vykopávok vyplýva, že ich lovili nielen kvôli potrave, ale z ich pancierov si vyrábali aj rôzne úžitkové predmety.

Thaotherium

Falošný kôň (Thaotherium sp.)

Spomínali sme, že v rade Litopterna sa našli aj druhy s kopytom na jednom prste pripomínajúce kone. Medzi ne patril aj rod Thaotherium. S dĺžkou maximálne 70 centimetrov patrili medzi najmenších predstaviteľov litoptern a zároveň medzi najmenšie druhy juhoamerickej megafauny. Rod je ďalším príkladom konvergentnej evolúcie. Vyvinuli sa nezávisle od pravých nepárnokopytníkov vďaka rovnakému spôsobu života. Svojou štíhlou postavou možno pripomínali skôr gazely, ale ich lebka, chrup a hlavne jednoprsté končatiny boli takmer identické s orgánmi súčasných koní. Podobne, ako u nepárnokopytníkov, aj ich predkovia boli päťprstí. Až neskôr sa počet prstov redukoval na jeden prst s veľkým kopytom. Podľa všetkého žili na otvorených lesostepiach a živili sa trávou a bylinami. Rod je známy len z miocénu, čo znamená, že neprežili migráciu vyspelejších a lepšie prispôsobených predkov súčasných koní zo Severnej Ameriky po vzniku stredoamerického pevninského mosta.

Toxodon

Hrocho-nosorožec (Toxodon sp.)

Vedci sa sprvu domnievali, že toxodon žil podobným obojživelným spôsobom ako hrochy. Nasvedčovali tomu jeho nozdry, ktoré mal umiestnené na vrchu hlavy. Po preskúmaní jeho kostry však vyšlo najavo, že sa stavbou tela podobal skôr dnešným nosorožcom. Bol to skoro 3 metre dlhý a 1,5 metra vysoký bylinožravec. Jeho nálezy pochádzajú zo suchých a polosuchých oblastí, čo potvrdzuje teóriu, že jeho životným prostredím boli stepi ako u súčasných nosorožcov. Druhy tohto rodu žili v pliocéne a vyhynuli koncom pleistocénu. K jeho zániku s najväčšou pravdepodobnosťou prispeli praľudia, nakoľko sa pri mnohých kostrách našli hroty šípov. Medzi prvými prírodovedcami, ktorý toxodony objavili, bol Charles Darwin. Ten získal lebku toxodona v Uruguaji a neskôr aj ďalšie kosti. Pozostatky sa potom dostali k paleontológovi Richardovi Owenovi, ktorý tento rod napokon popísal.

Phorusrhacos

Filmový hrôzovták (Phorusrhacos sp.)

V Južnej Amerike sa vyskytovalo v minulosti hneď niekoľko rodov veľkých mäsožravých nelietavých vtákov. V našich končinách sa preslávil hlavne rod Phorusrhacos v Zemanovom filme „Cesta do praveku“, kde chvíľu prenasleduje hlavných hrdinov. Patrili medzi vrcholových predátorov juhoamerického kontinentu, kde prakticky, až do vzniku stredoamerického mostu, nemali konkurenciu. Mali dlhé a silné nohy prispôsobené rýchlemu behu (odhad je okolo 50 km/h). Mali maličké letu neschopné krídla, ktoré snáď používali na udržiavanie rovnováhy. Iné rody (napr. Titanis) však mali na konci krídielok zachované pazúre, podobné zakrpateným predným končatinám tyranosaurov. Zobák mali títo vtáci tak silný a masívny, že ním mohli drviť kosti veľkých cicavcov. Tie najväčšie mohli mať zobák dlhý až 75 cm. Posledný zástupcovia skupiny vyhynuli pravdepodobne pred 1,5 miliónom rokov ale možno aj neskôr. Ich vyhynutie pravdepodobne súvisí so vznikom stredoamerickej pevninskej šije a príchodom veľkých šabľozubých mačiek, ktorým nedokázali konkurovať.

Pyrotherium

Ohnivá beštia (Pyrotherium sp.)

Tieto slonom podobné tvory dostali svoje meno pyrotherium vďaka prvým nálezom v pravekých vulkanických horninách. Pyrotheriá boli dlhé až 3 metre a v kohútiku merali cez 1,5 metra. Vážiť mohli viac ako 3 500 kg. Ich obrovské telá boli podopierané robustnými nohami. Ňufák mali predĺžený do krátkeho chobota. V hornej čeľusti sa nachádzali dva páry plochých klov, kým v dolnej len jeden pár. Napriek tomu, že pripomínali krížence medzi slonmi a tapírmi, neboli v príbuzenskom vzťahu ani s jednou z týchto skupín. Vyhynuli ešte v oligocéne, takže sa s prvými pravekými lovcami Južnej Ameriky nemali možnosť stretnúť.

Zdroje:

http://walkingwith.wikia.com/wiki/Megatherium

http://dinoanimals.pl

https://sk.pinterest.com

http://www.deviantart.com/tag/hippidion

http://es.dino.wikia.com/wiki/Toxodon

http://carnivoraforum.com/topic/10260911/1/

https://www.tumblr.com/search_no_results

 

 

 

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ