Púštne kvety

Púštne kvety

1256
0
ZDIEĽAŤ
Cephalocereus senilis

Púšte vnímame ako rozľahlé vyprahnuté miesta takmer bez života. Aj na týchto suchých plochách však dokážu prežiť niektoré obdivuhodné druhy rastlín.

Tieto rastliny si vyvinuli rôzne formy stratégie prežitia. Strom v lesoch mierneho pásma môže spotrebovať až 2000 litrov vody ročne, pričom kaktusu z púšte Atakama stačí k prežitiu len liter vody ročne. Rôzne spôsoby šetrenia vodou znamenajú aj veľkú rozmanitosť rastlinných druhov. V líbyjskej púšti, kde prší raz za tridsať rokov, sa tak ujalo až 58 čeľadí rastlín. Niektoré druhy (ako trávy) ožijú iba počas krátkeho obdobia dažďov, iné (xerofyty) odolávajú suchu počas celého roka.

astrophytum-myriostigma
Astrophytum myriostigma

V boji so suchom rastlinám pomáhajú dômyselné systémy na zachytávanie aj minimálneho množstva vody. Zrážky sú na púšťach zriedkavé, ale veľké rozdiely teplôt medzi dňom a nocou spôsobujú ranné hmly a rosu. Suchomilné rastliny dokážu tieto kvapôčky zhromažďovať rýchlejšie, ako sa stihnú odpariť. K tomu im slúžia až do niekoľkých desiatok metrov rozvetvené koreňové výhonky. Niektoré nepatrné druhy majú zasa mohutné kolovité korene siahajúce až do hĺbky 20 metrov, kde zachytávajú podpovrchovú vodu.

cereus-giganteus
kaktus saguaro (Cereus giganteus)

Kaktusy zasa disponujú tŕňmi, ktoré im, okrem obrany, slúžia aj ako akási špongia. Cez ne sa vlhkosť dostáva do tkaniva. Je však potrebné zabrániť aj odparovaniu vody z listov. K tomu im slúži nepriepustná kutikula a aj fakt, že sa listy kaktusov zmenili na tŕne, čím sa zmenšil ich povrch. Kaktusy tak vylučujú až tridsaťkrát menej vody, ako rastliny v miernych klimatických pásmach. Iné rastliny majú biele vlásky, ktoré im pomáhajú zabezpečiť nielen udržiavanie vlhkosti, ale aj odraz slnečných lúčov. Tučnolisté xerofyty si tiež zatvárajú počas dňa stómy (póry na listoch) a otvárajú ich až v noci. V podstate dýchajú iba v nočných hodinách.

euphorbia-obesa
euforbia (Euphorbia obesa)

Mnohé druhy majú niekoľkonásobne menšie listy ako druhy podobnej veľkosti v miernych klimatických pásmach. Väčšina zachytenú vodu ani okamžite nespotrebuje, ale ju ukladajú do zásob na obdobia veľkého sucha. Euforbia (Euphorbia obesa) sa zasa chráni pred slnkom a púštnym vetrom tak, že sa zvinie do gule. Jej steny sú zosilnené vrúbkami. To kvôli tomu, aby pod tlakom vody v bunkách nevybuchla. Kaktus saguaro (Cereus giganteus) môže zadržiavať vo svojich bunkách 5 až 10 ton vody. Agávy majú zásoby vody vo svojich hrubých listoch.

agave_sp
listy agávy

Najväčšia strata vody  v suchých oblastiach nastáva v období kvitnutia. Napriek tomu majú mnohé kaktusy neskutočne krásne kvety. Majú rozmanitú veľkosť, od niekoľkých milimetrov až po tridsať centimetrov. Sú aj rôzne farebné. Kvety najpestrejších druhov sa otvárajú niekoľkokrát za deň, aby ich mohol opeliť hmyz. Tie menej výrazné sa zasa otvárajú na noc a opeľujú ich netopiere. Stapélie (Stapelia sp.) sa vyznačujú až 40 centimetrovými kvetmi so zápachom zdochliny. Ten láka muchy, ktoré do kvetu kladú vajíčka a zároveň ho opeľujú. Kvety niektorých druhov majú na povrchu jemné ryhy odrážajúce svetlo a tak zabraňujú ich spáleniu.

JENOPTIK DIGITAL CAMERA
stapélia (Stapelia hirsuta)

Podobné životné podmienky prispeli k tomu, že sa aj nepríbuzné druhy rastlín ponášajú na seba natoľko, že je ich dosť ťažké odlíšiť. Vďaka svojej prispôsobivosti sa xerofyty rozšírili do mnohých oblastí. Niekedy aj mimo púšte. A tak napríklad na miestach niekdajšieho stredomorského lesa rastú dnes americké kaktusy rodu Opuncia. Prvé exempláre tu rozšíril Krištof Kolumbus. Odvtedy sa dobre aklimatizovali a dnes si na ich plodoch pochutnávajú miestny obyvatelia napriek 25 centimetrovým tŕňom.

opuncia-sp
opuncia (Opuncia sp.)

Zdroje:

http://cactiguide.com/cactus/?genus=carnegiea

http://picssr.com/tags/cactacee/page3

http://www.plantzafrica.com

https://sk.pinterest.com/suculentworld/stapelia/

https://en.wikipedia.org/wiki/Opuntia

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ