Plytvanie zdrojmi a drancovanie oceánov – rybári ohrozujú vlastné živobytie

Plytvanie zdrojmi a drancovanie oceánov – rybári ohrozujú vlastné živobytie

325
0
ZDIEĽAŤ

Na hranici reprodukčnej kapacity je decimovaných a lovených až 85% populácií morských rýb. Podieľa sa na tom hlavne komerčný lov vo veľkom. Populácie rýb totiž nemajú šancu na regeneráciu.

Okrem oficiálnych rybárskych lodí veľkých spoločností, sa na drancovaní podieľajú aj najrôznejšie pirátske skupiny. Odhadom ich všetkých križuje Svetový oceán okolo 3,5 milióna. Toto však už nie sú malé rodinné rybárske firmičky ale technicky najmodernejšie vybavené korporácie. Kŕdle rýb sledujú pomocou sonarov a satelitných máp, lovia ťažnými sieťami, ktoré sú schopné nabrať na jeden krát viac ako 200 ton úlovku. Siete dosahujú rozmerov futbalového ihriska, majú tvar vrecka a sú ťahané po dne, kde ich držia veľké kovové dosky. Tým tiež ohrozujú koralové útesy a ďalšie vzácne ekosystémy.

Siete majú aj iný negatívny dopad. Nevyberajú si úlovok. Proste naberú všetko, čo i m príde do cesty. Častými obeťami ťažných sietí sa tak stávajú rôzne druhy delfínov, veľrýb a plutvonožcov. Morské cicavce, ktoré v takejto mohutnej pasci uviaznu už ne majú šancu. Zamotaný do siete a ťahaný po dne nemajú prístup ku kyslíku a v podstate sa utopia. Rovnaký osud čaká aj morské korytnačky či tučniaky, albatrosy a iné vodné vtáky. Ďalšou technikou komerčného lovu sú lovné šnúry. Tie môžu merať až 120 km a niekedy aj viac. Všetky spolu by mohli omotať Zem až 550 krát. Je na nich pripevných stovky tisícok háčikov s návnadami a sú ťahané v rôznych hĺbkach alebo sú pripevnené k bójam. Ani netreba hovoriť, aké škody napáchajú na morských ekosystémoch.

Nevyberavosť sietí sa prejavuje aj v tom, že sa každoročne vyhodia milióny ton rýb a iných morských živočíchov cez palubu. Oficiálne sú nevhodné na konzumáciu a spracovanie. Pravdou je však, že sú menej populárne na trhu, ako iné druhy. Trh sa proste obmedzil len na tuniaky a tresky. Pritom jedna priemyselná rybárska loď vyloví denne rovnaké množstvo morských živočíchov, ako 50 malých rybárskych škunerov za rok. A v tom sú zarátané nielen ryby, ale aj iné jedlé morské organizmy (70 až 80 miliónov ton ročne!). Paradoxne, Európska únia väčšinu morských rýb dováža a pritom má jednu z najväčších rybárskych flotíl na svete.

FAO (organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) uvádza, že veľké spoločnosti celkom zdecimovali alebo vážne ohrozujú asi 80% rýb na celom svete. Podľa prognóz by mohli byť oceány do roku 2050 takmer bez rýb. To by malo však katastrofický dopad na svetový ekosystém. K najviac komerčne loveným rybám patrí tuniak modroplutvý (Thunnus thynnus). Medzi najohrozenejšie patria samozrejme ďalšie najviac vo veľkom lovené druhy: treska obyčajná (Gadus morhua), treska škvrnitá (Melanogrammus aeglefinus), sardinka európska (Sardina pilchardus), losos atlantický (Salmo salar), sardela európska (Engraulis encrasicolus) a mnohé ďalšie. Okrem rýb sú komerčne lovené aj mnohé druhy žralokov a rají, ale aj tropické krevety.

Podľa FAO (organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) komerčný lov celkom zdevastoval alebo vážne ohrozil až 80% rýb po celom svete. Ak situáciu nebudeme riešiť okamžite, môže sa stať, že okolo roku 2050 budú oceány takmer bez rýb. Napríklad populácia tuniaka modroplutvého poklesla v Tichom oceáne odhadom až o 96%. Japonský koncern Mitsubishi vykupuje tuniaky vo veľkom (ročne asi 20 000 ton) a uskladňuje ich hlboko zmrazené. Rátajú totiž s tým, že ak tento druh z morí vymizne, bude sa jeho mäso vyvažovať zlatom. Stačilo by však len dva – tri roky neloviť a stavy rýb by sa vrátili do normálneho stavu. A ak by sa dodržiavali stanovené limity, ani morské živočíchy a ani samotný rybári by sa nemuseli obávať o svoju budúcnosť.

Video:

Zdoje:

https://www.bloomberg.com

http://www.national-geographic.cz

https://en.wikipedia.org/wiki/Overfishing

https://www.bloomberg.com

https://vivifychangecatalyst.wordpress.com

 

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ