Odpad z nás

Odpad z nás

123
0
ZDIEĽAŤ

Ľudstvo od priemyselnej revolúcie dokázalo vyprodukovať už nesmierne množstvo odpadu rôzneho druhu. Od vynálezu plastov sa to ale niekoľkonásobne zhoršilo. Ako celosvetový likvidátor odpadov niekoľko desaťročí fungovala Čína. Čo by sa však stalo, keby sa táto krajina rozhodla v tom nepokračovať?

Čína síce dlhé roky produkovala najviac druhov všakovakého odpadu, zároveň bola aj dovozcom množstva druhov recyklovateľných materiálov. Za rok doviezla aj 7,3 miliónov ton plastov z vyspelých krajín ako USA, EÚ či Japonsko. V júli 2017 sa ale Čínska vláda rozhodla, že celú politiku importu zmení. Pôjde vraj len o niektoré druhy materiálov a sprísni sa aj kontrola. Týka sa to hlavne plastov, textilu a papiera. Dôsledkom bude, že miesto veľkého množstva dovezeného odpadu, bude krajina spracovávať hlavne odpad domáci. V poslednej dobe sa totiž rozvíja čínska stredná trieda a tá (ako všade na svete) produkuje vždy najviac odpadu. Najmenej kvalitné materiáli (!?) sa tak už do krajiny nedostanú.

Bude to mať podobný dopad, ako keby vo vašom meste začali štrajkovať smetiari, ibaže v globálnejšej mierke. Keďže Čína je najväčším trhom s recyklovateľným plastom, nastali obavy, že niektoré plasty už nebudú recyklované vôbec. Zároveň sa plastové produkty vyrobené v krajine už do nej možno ani nevrátia. Napríklad z EÚ sem putuje až 87% plastov, podobné množstvo z USA (za rok až 1,4 miliónov ton) a Japonska. Otázkou teraz zostáva  , čo s týmto množstvom ťažko recyklovateľného materiálu. Možností totiž nie je veľa. Skládky nie sú práve tým najlepším riešením a spaľovanie má negatívne dopady na živé organizmy, i keď sa tak dá získať isté množstvo energie.

V krajinách, ktoré produkujú najviac plastového odpadu, je možným dočasným riešením tento uskladniť, kým sa nenájde lepšie riešenie. V tomto prípade je potrebné len dúfať, že sa vyvinie lepšia technológia recyklácie, alebo sa objaví nový trh, kam by sa dal predať. V skladiskách je však vysoké riziko požiarov a ako už vieme, horiace plasty sú proste nezdravé. Niektoré výrobné spoločnosti situáciu riešia tak, že investujú do technológií, ktoré im pomôžu dosiahnuť kvalitu materiálov (hlavne papiera) požadovanú čínskymi úradmi. Aj to je pozitívny posun.

Najviac problémov však spôsobujú plasty. Je to totiž až príliš úžasný materiál. Je takmer nezničiteľný, pružný či pevný podľa potreby, ľahký a hlavne lacný. A to je jeho najväčším nedostatkom. Využívame plasty takmer na všetko, od oblečenia cez obaly po elektroniku či stavebniny. Vďaka nízkej cene a rýchlej nahraditeľnosti je jeho spotreba enormne vysoká. Ľudstvu to už prerástlo cez hlavu. Platy sú takmer všade. Hromadia sa na skládkach i v oceánoch, kde dokonca vytvárajú obrovské plávajúce ostrovy.

V podobe mikročastíc sa dostávajú do vody, kde sa hromadia v telách vodných živočíchov a rastlín. Od päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sme vyprodukovali najmenej 6 miliárd ton plastového odpadu. A z toho len asi 9% sa podarilo recyklovať!! Asi 12% bolo spálené a zvyšných 79% sa dostalo na skládky či do voľnej prírody… Mikrovlákna a mikročastice z plastov sa teda dostávajú aj do pitnej vody. Podľa výskumov sú plasty v 83% vzoriek odobraných po celom svete. Týka sa to aj krajín Európskej Únie.

Približne 8% igelitiek z európskych krajín končí vo svetovom oceáne. Tieto a ostatné „oceánske plasty“ zabijú každoročne približne stotisíc morských cicavcov a vtákov! Podľa posledných odhadov každý kilometer štvorcový svetového oceánu  obsahuje asi 74 tisíc kusov plastov. Holandský ornitológovia zaznamenali významný pokles hniezdiacich výchrovníkov. V útrobách asi 95% uhynutých jedincov našli plastové odpadky. Nemecký morský biológovia zistili, že chemikálie z plastov ovplyvňujú reprodukciu morských živočíchov. V Kalifornii sa zasa enormne zvyšuje počet rôznych druhov veľrýb a delfínov, ktoré umierajú bolestivou smrťou na upchatie čriev odpadom.

Niektoré krajiny v tom už majú jasno a obmedzili napr. používanie plastových tašiek.  Dáni už v roku 1994 zaviedli daň na všetky obaly. Anglické mesto Modbury dokonca vo svojom katastri úplne zakázalo používanie plastových tašiek. Podľa štúdií je v súčasnosti viac ako 70% odpadových plastov nevyužitých, leží na skládkach, prenikli do lesov, stepí, púští, riek a oceánov.

Zdroje:

http://www.ceskatelevize.cz

https://www.nextnature.nethttp://www.eoi.eshttps://twitter.com/informetierra

19 U.S. Aquariums Join Forces to Fight Plastic Water Pollution

http://poopy.org/land-pollution/albatross-chicks-fed-plastic-ocean-pollution-by-parents/

https://inhabitat.com/tag/plastic/

 

ZDIEĽAŤ
Predchádzajúci článokZáhrada Troch sestier (botanická rozprávka)
ďalší článokBájna skutočnosť: Zatmenie
Som prírodovedec, ekológ, ornitológ vzdelaním aj dobrovoľne. Popularizácii vied o prírode a tiež prírodovednému vzdelávaniu všetkých vekových kategórií som sa začal venovať najprv ako nadšenec, teraz sa to snažím posunúť na vyššiu úroveň existencie. Príroda je zároveň mojím koníčkom, popri nej však mám čas aj na ďalšie bežné záľuby.

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ