Made in Nature I.

Made in Nature I.

666
0
ZDIEĽAŤ

Príroda už dávno „vynašla“ technológie, ktorými sa ľudstvo necháva inšpirovať. Grécki filozofi a renesanční umelci študovali vtáčiu anatómiu, podľa ktorej navrhli niekoľko pozoruhodných lietajúcich strojov. A tak to bolo aj s ďalšími „ľudskými“ vynálezmi.

V roku 1948 si všimol švajčiarsky inžinier Georges de Mestral prichytávajúce sa lopúchové plody o jeho šaty i na srsť svojho psa. Toto pozorovanie viedlo napokon k vynálezu suchého zipsu. Povrch lotosových listov má hydrofóbny (vodu odpudzujúci) účinok. Kotúľajúce sa kvapky však majú aj ďalší efekt. Berú so sebou totiž aj rôzne nečistoty. Takto sa podarilo nemeckým vedcom „vynájsť“ vodovzdorné a zároveň samočistiace povrchy. Miliardy rokov evolúcie sú proste nekonečným zdrojom rôznych „technologických inovácií“ a ľudstvo z nich odpradávna čerpá nápady.

2V tropických moriach plných útesov musia ryby bojovať so silnými morskými prúdmi. Medzi nimi vynikajú havýše zlatožlté (Ostracion cubicus), v angličtine známe pod ľudovým názvom krabicové ryby. Dokážu plávať priamo aj proti najsilnejším prúdom. Tým výskumníkov z Univerzity Old Dominion v americkej Virgínii zistil, že tieto ryby to dokážu vďaka svojmu hranatému tvaru. Ich hrany slúžia ako kýl lode a pri ich telách tak vznikajú miniatúrne víry, ktoré stabilizujú ich polohu a znižujú odpor. Tento ich tvar sa rozhodli aplikovať inžinieri  zaoberajúci sa aerodynamikou na tvar niektorých modelov áut. Bežné auto môže spotrebovať až 60% energie na prekonávanie odporu, tento tvar však dovoľuje využiť ju oveľa efektívnejšie.

3Centrálna Austrália sa vyznačuje malým množstvom zrážok a nedostatkom povrchových vôd. Moloch ostnatý (Moloch horridus) je však do týchto podmienok dobre vybavený. Má špeciálne zariadenie, ktoré mu umožňuje nazbierať dostatok vody k prežitiu. Tento malý druh jaštera obýva takmer celý suchý stred kontinentu, takže sa musel vyrovnať s miestnymi extrémnymi podmienkami. Jeho charakteristickou črtou sú ostnaté šupiny, ktoré vzbudzujú rešpekt u každého predátora. Majú však aj inú funkciu. Medzi tŕňmi sa nachádza sieť stočených kanálikov podobných slamkám. Pomocou nich dokáže jašter čerpať vodu priamo z piesku cez nohy až do úst a zároveň na chrbát, kde sa odparuje a tak ho ochladzuje. Vedci z Keplerovej univerzity v rakúskom Linzi prišli s riešením, ako pomôcť obyvateľom našej planéty vo vyprahnutých oblastiach. Nechali sa inšpirovať práve týmto plazom a vytvorili polyméry, ktoré fungujú na rovnakej báze. Tie by mohli pomôcť miliónom ľudí dostať sa k pitnej vode.

 

Zdroje:

http://www.livescience.com/34572-velcro.html

http://www.ryanphotographic.com/ostraciidae.htm

http://news.autoplus.fr/make-Quotidien-model-Divers-650234.html

http://www.australiananimallearningzone.com/thorny-devil.htm

http://slideplayer.com/slide/6191214/

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ