Ľudové názvy našich rýb

Ľudové názvy našich rýb

2275
0
ZDIEĽAŤ

V starej rybárskej literatúre a v nárečových oblastiach sa môžeme stretnúť s rôznymi regionálnymi názvami niektorých druhov rýb z našich vôd. To môže niekoho, kto sa napríklad zaujíma o históriu rybolovu, nemálo zmiasť. Často tieto pomenovania vychádzajú z neznalosti ichtyológie a tak sa mohlo stať, že sa názvy rýb mnohokrát zamieňali. Všeobecne známe a často konzumované ryby (kapor, šťuka, sumec atď.) však nemajú také bohaté názvoslovie, ako tie, čo sa lovili menej často. Tieto druhy majú veľmi širokú paletu pomenovaní. Vybrali sme preto niekoľko príkladov.

belička
belička obyčajná

Belička obyčajná (Alburnus alburnus)
Názov pochádza z okolia Prievidze a Zvolena a je odvodený od jej svetlého sfarbenia a bielej farby jej mäsa. Je bežný vo viacerých podobách na celom našom území (belka, bieľ, bilica). V ostatných slovanských jazykoch má však inú podobu. V češtine je to ouklej, v ruštine a bulharčine uklejka, v poľštine ukleja, v srbochorvátčine uklija a tak podobne aj v ďalších jazykoch. U nás sa táto forma pomenovania vyskytuje len v okolí Piešťan (oklaj). Na povodí Torysy ju nazývali verbinačka, čo je odvodené od jej zvyku zhromažďovať sa vo veľkých kŕdľoch pod vŕbami, kde zbiera potravu. Z toho sa zasa v Humennom usudzovalo, že je nesmierne plodná. Tak vznikol názov plodzica. Na hornej Nitre to bola blyska a na povodiach Turca, Nitry a Dudváhu dokonca jalec.

červenica
červenica obyčajná

Červenica obyčajná (Scardinius erythrophtalmus)
Táto rybka má žiarivo červeno sfarbené plutvy. Z toho je odvodený aj jej oficiálny názov a aj niektoré názvy nárečové, ako trenčianska červenoperica, oravská červená rybka, záhorská červenačka, či v starej literatúre používaný názov zlatá rybka. Na Turci ju nazývali červenoočka. To však nie je pre červenicu typické. Ryba má dúhovku skôr žltkastú až oranžovú. Ide tu pravdepodobne o zámenu s ploticou, ktorá má dúhovku výrazne červenú. Piešťanské pomenovanie čiernoočica vzniklo pravdepodobne práve kvôli odlíšeniu týchto dvoch druhov. Nitriansky názov perlín pochádza z českého názvu perlín ostrobřichý. V Lovašovciach sa, pravdepodobne vďaka sfarbeniu, nazývala židovka. Tento názov sa však vzťahuje aj na ďalšie druhy rýb.

plotica
plotica obyčajná

Plotica obyčajná (Rutilus rutilus)
U ľudových slovenských rybárov sa názov plotica nevyskytoval. Bežným pomenovaním tejto ryby bolo klen alebo kleň (niekde klinyč), pochádzajúce z Turca, Oravy a Považia. Týmto názvom sa však vo väčšine slovanských jazykov označuje jalec hlavatý a tak sa začal v slovenskej terminológii používať názov plotica. Je odvodený od tvaru ryby a s obmenami sa vyskytuje aj v ostatných slovanských jazykoch. Pochádza zo staroslovanského základu „plot“ (rus. plotva). Od splošteného tvaru tela je potom odvodený aj oravský názov ťapka či ťapavka. Ryba má výrazne červené oči a tak ju pri Trenčíne, Piešťanoch a Hlohovci volali krvoočka, červenoočka či očica. Často sa tiež zamieňala s červenicou. Zámenou druhov sa vysvetľuje aj starý knižný názov podustva.

piest
piest zelenkavý

Piest zelenkavý (Blicca bjoerkna)
V starej literatúre sa uvádzajú aj názvy ako pleskáč malý, či piest malý. Ryba má vysoký a úzky tvar, čo rybárom pripomínalo prací piest. To zapríčinilo aj jeho častú zámenu s pleskáčom, aj keď nepatria do toho istého rodu. V okolí Trenčína ho preto volali malý plieskač, v Obišovciach pľaskura. Z maďarčiny pochádza nitrianske pomenovanie lapoška (lapos = plochý, laposka = ploskačka). Rovnako aj názov devír (maď. dévérkeszeg = pleskáč vysoký), keďže v oblasti Váhu v okolí Leopoldova a Šale rybári nerozoznávali pleskáča a piesta. Ryba má výrazne čierne a veľké oči. V okolí Trenčína ho preto volali okáň a v okolí Piešťan zasa slepáň.

pleskáč
pleskáč vysoký

Pleskáč vysoký (Abramis brama)
Pleskáče pri neresení narobia vo vode veľký lomoz, plieskajú o ňu celými telami. Od tohto je odvodený jeho zaužívaný a niektoré ľudové názvy. Tak je z neho na Orave pľaskáč alebo v starej literatúre plieskač, z ruštiny tiež lešť. Ako sme už povedali, často bol zamieňaný s piestom zelenkavým. Tak ho nazývali na Považí, na Turci zasa piesť. Plochý tvar jeho tela podnietil tiež názvy ako šľapačka od Bodvy, šľapka z Nitry, plencka a plétna zo Záhoria, tiež platica. Podobne, ako u piesta zelenkavého, z maďarčiny pochádzajú názvy devír a lapoška od Nitry a Považia. Názvy ako juríčka, turíčka či ďuríčka pochádzajú z Ponitria. Neresenie pleskáča totiž spadá na obdobie apríl – máj, teda na Juraja alebo na obdobie Turíc. V tomto období ťahal z Dunaja do Hrona a tak vo Zvolene vznikol názov dunajka. Pri Piešťanoch ho nazývali sien, čo môže súvisieť so zámenou so sivomodrým pleskáčom siným. Niektorý autori však tento názov odvodzujú od českého výrazu cejn.

Zdroje:
http://pernicky.brych.cz/category/pernicky/page/10/
http://www.fishbase.org/identification/SpeciesList.php?genus=Alburnus
http://www.luontoportti.com/suomi/en/kalat/rudd
http://www.lfvooe.at/fische/guester/
http://www.t-online.de/reisen/aktivurlaub/id_59786014/sid_40847556/si_3/angeln-verschiedene-zielfische.html
http://de.academic.ru/dic.nsf/dewiki/1200698
Balážiková, K: Historický pohľad na názvy rýb, Magazín rybára; Príroda, Bratislava 1988

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ