Bájna skutočnosť: Kde sa vzal vysávač kôz?

Bájna skutočnosť: Kde sa vzal vysávač kôz?

441
0
ZDIEĽAŤ

Kryptozoológia je pseudoveda, ba až paveda, zaoberajúca sa väčšinou vybájenými živočíchmi. Niektoré z týchto bájí a legiend majú však reálny základ, či aspoň štipku podobnosti s realitou. A my sa niektorým pozrieme na zúbok.

V nedávnom článku sme hovorili o juhoamerických upíroch. Možno boli aj oni tak trocha inšpiráciou pre našu ďalšiu záhadnú bytosť. A možno to bola legenda prinesená Španielmi zo starej dobrej Európy. Čupakabra (el chupacabras = vysávač kôz) je relatívne moderný legendárny tvor údajne žijúci vo väčšej časti latinskej Ameriky. Dokonca podobné stvorenia pozorovali neskôr aj v iných častiach sveta. Najviac „pozorovaní“ však pochádza z oblasti Strednej Ameriky.

A ako taká čupakabra vyzerá? Niektorí videli väčšie holé zviera veľkosti psa až menšieho medveďa alebo veľkého tvora pohybujúceho sa po dvoch ako kengura. Viac krát bolo domnelé stvorenie vyfotografované, prípadne „ulovené“. Väčšinou však išlo iba o kojoty či domáce psy s prašinou alebo inou chorobou či deformáciou. Podľa niektorých správ by čupakabra mohla mať aj netopierie krídla. V tomto prípade sa „autori“ možno inšpirovali práve skupinou netopierov upírov (Desmodontinae). (Pozri: Bájna skutočnosť: Zatmenie)

Čupakabra podľa správ vysáva krv hospodárskych zvierat. V mnohých prípadoch sa našli uhynuté ovce či hovädzí dobytok, ktoré mali z tela vysatú krv niekoľkými okrúhlymi rankami. Útoky boli prisudzované upírom (tým mýtickým) aj satanistickým kultom. Keďže prvé zaznamenané úmrtia sa stali v roku 1995, boli aj špekulácie, že môže ísť o mimozemšťanov či tajný experiment. Neskôr sa objavili aj pozorovania samotného tvora.

A čo sa týka predlohy, ktorú so sebou mohli priniesť do Ameriky Európania? Môže sa týkať tvora, ktorého názov znie skoro vo všetkých európskych jazykoch rovnako, kozosač či kozodoj. Jedná sa o malého sťahovavého vtáčika obývajúceho skoro celú Európu, Maroko a strednú a južnú Sibír. Lelek lesný (Caprimulgus europaeus) má tak dokonalé krycie sfarbenie, že ho ľudia v lese len málokedy zazrú. Sediac na strome pripomína kôru, na zemi splýva s lístím.

Ľudia sa s ním, vďaka jeho skrytému spôsobu života, často nestretávali. Preto vznikli v dávnych dobách mnohé príbehy, kde lelek vystupuje ako vták tajomný a dokonca nebezpečný. Už len to že je lelek súmračný, nočný vták, vzbudzovalo nedôveru. Podobne, ako sovy. Ak sa večer objaví v jeho revíri človek, začne ho akoby zvedavo obletovať. Ide však len o to, že loví za letu hmyz, ktorý človek vyplašil. Má veľký široký zobák, do ktorého chytí aj väčšie kusy ako sú chrústy a mory. Loví teda podobne ako niektoré veľryby.

Odváži sa aj do hospodárstiev, kde nočný hmyz lákajú svetlá ľudí. Predstavte si, že ste staroveký farmár a objavíte v maštali podobného vtáka. Podozrivo sa potĺka okolo stajní a keď ho vyplašíte roztvorí na vás tú obrovskú „tlamu“. Prvé čo týchto ľudí napadlo, hlavne keď zvieratá náhodou prestali dojiť, že chodí sať mlieko priamo z vemien. Aj keď išlo len o to, že sa okolo kôz a kráv pohybuje vždy množstvo hmyzu. Napriek tomu dostal svoje pomenovanie. V slovanských jazykoch je to kozodoj, v latinčine caprimulgus a napr. v angličtine goatsucker. V španielčine by to mohlo byť pokojne aj el chupacabras.

Zdroje:

https://sites.google.com

http://en.zockme.com

https://en.wikipedia.org/wiki/Square-tailed_nightjar

http://www.luontoportti.com/suomi/en/linnut/nightjar

http://www.wikiwand.com/pl/Lelek_zwyczajny

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ