Ako sme zdomácňovali …

Ako sme zdomácňovali …

3666
0
ZDIEĽAŤ

Ľudský druh ovplyvňoval svoje prostredie počas celého svojho vývoja, avšak nie až do takej miery ako po tzv. neolitickej revolúcii. Vznikom poľnohospodárstva sme začali zaberať dovtedy nedotknuté územia pre svoje polia a pasienky, klčovať lesy a mnohé rastliny a živočíchy sme prispôsobili našim potrebám, zdomácnili sme ich, začali sme zakladať polia, hospodárske lesy a chovné rybníky. Po skončení poslednej doby ľadovej, asi pred 10 až 9 tisíc rokmi, došlo k procesu, ktorý dnes nazývame neolitickou revolúciou. V tomto období začali naši predkovia vedome pestovať rastliny a chovať domáce zvieratá, hlavne za účelom ľahšie dostupných potravín. Proces, pri ktorom sa z divo žijúcich druhov stávajú druhy domáce, nazývame domestikácia. Zdomácňovanie prebiehalo v rôznych kútoch sveta v rôznom tempe a s rôznymi druhmi živočíchov a rastlín. Niektoré dnes pestované rastliny a domáce zvieratá sa od svojich divých predkov veľmi neodlišujú, väčšinu sme však pozmenili na nepoznanie.

Ako sme zmenili kapustu

Príkladom takto pozmeneného organizmu môže byť jedna nenápadná dvojročná burina pochádzajúca zo Stredomoria a západnej Európy. Je príbuznou známej pastierskej kapsičky, tiež horčici a dala miesto pre vznik mnohých odrôd zeleniny. Jej odborný názov je Brassica oleracea alebo kapusta obyčajná. Pestuje sa ako úžitková rastlina už vyše tisíc rokov. Najstaršie zmienky o nej pochádzajú zo starovekého Grécka a Ríma. Môžeme len hádať, čo zaujalo našich predkov na tejto rastlinke, ale za ten čas, čo ju pestujeme, vzniklo množstvo kultivarov a skupín kultivarov, pričom všetky patria k tomu istému druhu. Zdužinatelé listy dali miesto pre vznik hlávkovej kapusty, kelu, kelu ružičkovému a kelu kučeravému. Zo spodnej časti stoniek máme kaleráb, z kvetov zasa karfiol a brokolicu.

kapustaZdomácnený hmyz

Kým u rastlín sme pozmenili hlavne ich podobu a výživnú hodnotu, u živočíchov aj ich správanie. Nedomestikovali sme však len cicavce či vtáky, ale dokonca aj hmyz. V priebehu dejín boli pravdepodobné pokusy o domestikáciu všetkých živočíšnych druhov, z ktorých mohol byť aspoň aký-taký úžitok. Podľa dostupných starovekých záznamov najstarším domestikovaným hmyzom bola včela medonosná (Apis mellifera). Už pred 7 000 rokmi v starovekom Egypte poskytovali ľudia divým včelám umelé úkryty, kde mali stálu opateru. Ešte v neolite zistili, že im tento hmyz môže poskytnúť okrem medu aj ďalšie biologicky vysoko hodnotné látky ako propolis, vosk ale i včelí jed vhodný na výrobu liečiv.
Kým včely sú celkom nezávislý domáci hmyz, napríklad také priadky morušové (Bombyx mori) sa bez starostlivosti človeka nezaobídu. Zdomácnili ich kvôli hodvábu vo východnej Ázii niekedy pred 5 000 rokmi a odvtedy z voľnej prírody úplne vymizli, takže ich divé formy vôbec nepoznáme.

hmyzPosledný tur

Kým divé formy niektorých zdomácnených druhov môžeme nájsť v prírode doteraz, niektoré sa nám po zdomácnení podarilo vyhubiť. Pratur alebo tur divý (Bos primigenius), je dnes už vyhynutý predok tura domáceho. Jeho oblasť rozšírenia siahala od Baltu a Británie až po severnú Afriku a Blízky východ. Tento veľký tur sa vyznačoval mohutným krkom, širokým čelom, hlbokým hrudníkom, rovným chrbtom a širokými rohami. Pratur bol už v pleistocéne (jednej z geologických epóch) obľúbeným lovným zvieraťom. Počas neolitickej revolúcie patril medzi prvé zdomácnené zvieratá. Dnes, ako hovädzí dobytok, nám dáva mlieko, mäso i kožu a v dobách nedávno minulých sme ho ešte bežne používali ako ťažné zviera. Jeho divú formu sme však loviť neprestali (v stredoveku sa na ne konali kráľovské hony). Boli tak rozšírené, až sa jediným útočiskom tura divého v polovici 16. storočia stali rozsiahle pralesy Pobaltia a severného Poľska. Posledný jedinec, osamelá krava, uhynul v roku 1627 v Poľsku.

Ur-paintingJedovatý, okrasný, jedlý

Rastliny a živočíchy mali v neolite rôzne centrá domestikácie. Tie sa samozrejme nachádzali v oblastiach, kde boli tieto druhy pôvodné. Týmito centrami boli hlavne Stredomorie, Blízky východ, Ďaleký východ, ale i stredná a južná Amerika. Práve odtiaľ pochádza tento náš bežný pokrm. Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) začali pestovať domorodý obyvatelia v horských oblastiach Ánd v Peru. Keď ho Španieli priviezli v 16. storočí do Európy, netušili, že ho domorodci pestovali kvôli výživným hľuzám. Celá rastlina, teda okrem hľúz, obsahuje totiž jedovaté alkaloidy. Preto ho Európania sprvu pestovali ako okrasnú rastlinu. Až o niekoľko desaťročí neskôr sa hľuzy dostali na kráľovský stôl ako vyberaná lahôdka. K rozšíreniu zemiakov v Európe došlo hlavne počas 30 ročnej vojny. Do severnej Ameriky, kde si bez hranolčekov nevieme predstaviť žiadne rýchle občerstvenie, sa paradoxne dostala táto rastlina okľukou až príchodom Európanov.

zemiakNajlepší priateľ

Pes (Canis lupus f. familiaris) je považovaný za prvé domestikované zviera. K zdomácneniu vlka došlo viackrát v rôznych častiach sveta v rôznom čase nezávisle na sebe. Všeobecne sa za hlavného (prípadne jediného) predka domáceho psa považuje vlk dravý (Canis lupus) a jeho poddruhy. Niektorí vedci sa však domnievajú, že do genofondu mohli prispieť aj niektoré iné druhy psovitých šeliem, napríklad šakal zlatý (Canis aureus). Pes pravdepodobne ani nebol zdomácnený v jednom období. Najneskôr k jeho zdomácneniu na niektorých lokalitách mohlo dôjsť pred 10 000 rokmi, ale niektoré dôkazy svedčia o tom, že sa tak niekde mohlo stať už pred 50 000 rokmi. Ako ale k tomu došlo? Najpravdepodobnejšie tak, že u niektorých menej plachých vlkov došlo k takzvanej synantropizácii. Je to proces, keď sa divo žijúce druhy prispôsobia prostrediu pozmenenému ľuďmi, ako to urobili napr. myši či lastovičky. Prvé psy sa tak mohli priživovať na výsledkoch lovu, na našich odpadkoch, čoho si asi všimli ľudia a začali psa využívať na rôzne účely. Podľa inej teórie pes sám urobil prvý krok a začal spolužitie s človekom. Keďže ľudia boli pre psa užitočný a dodávali im potravu vo forme odpadkov, na oplátku pes strážil „svojich“ ľudí a pomáhal im pri love.

domestication_of_animals_v1

Zdroje:
http://www.ancient.eu/Agriculture/
https://feralbigten.wordpress.com/2012/02/13/wild-food/
http://www.blurrent.com/article/27-gruesome-signs-jesus-was-bees-
http://www.nature.com/nature/journal/v424/n6952/fig_tab/4241010a_F1.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Aurochs
http://imgarcade.com/1/planta-de-papa/
http://ngm.nationalgeographic.com/ngm/data/2002/01/01/html/ft_20020101.1.html

ZDIEĽAŤ
Predchádzajúci článokTrpasličí králík
ďalší článokVeľké šelmy tajgy
Som prírodovedec, ekológ, ornitológ vzdelaním aj dobrovoľne. Popularizácii vied o prírode a tiež prírodovednému vzdelávaniu všetkých vekových kategórií som sa začal venovať najprv ako nadšenec, teraz sa to snažím posunúť na vyššiu úroveň existencie. Príroda je zároveň mojím koníčkom, popri nej však mám čas aj na ďalšie bežné záľuby.

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ